Martin Ližičiar
Takto štyri roky nazad bola sobota.
Dnes je piatok. Na tom nezáleží.
xxx Zoznam autorových rubrík: . k veci, . na hlbinu, . za oponou, .očami, .srdcom, .......sedembodková
Češeš sa. A ja viem, že zbytočne. Nadarmo. Zapneš si tie vlásky sponkami, a zaistíš gumičkami. (Vieš, že sa mi tak moc v tom páčiš? )
Sníval som o tom geste už od detstva. Keď budem mať dievča, chcem jej darovať bozky na čelo. Jedno gesto, mnoho symbolov. Ľúbim ťa, chránim ťa, dávam na teba pozor.
Je hlboká noc. Ticho a tak trochu smútok. Skončil deň. Noc na nejaký čas pohltila hádky, spory, ublíženia, bitky, porážky alebo strach.
Pali, terazseminarista a exžurnalista, mi raz povedal jednu vec. Nesie sa so mnou ďalej. Ak ti jedna dovolí vstúpiť do ich života, spoznáš všetky. Splnilo sa. Do bodky. Nazrel som. Spoznal som ženský svet, v zajtrajší deň oslavovaný. Spoznávam. Nikdy úplne nespoznám.
Pestrý to týždeň. Valentín. (Srdiečka vo výkladoch, ktoré menili vianočné stromčeky a budú zmenené za veľkonočné vajcia). 500 mladých, ktorí chcú počkať so sexom do manželstva. (Sú na počudovanie zdraví a normálni). A pastierský list biskupov o sexualite, antikoncepcii a láske. (Napádaný a nepochopený, nechcene nepochopený).
// 16.-17.2.2008// „Keď som bola malá, vždy ráno, keď som sa prebudila, vliezla som medzi našich. Pritúlila som sa pod krídelko a cítila som sa najšťastnejšia na svete. Spomienky na detstvo a pocit bezpečia v nás ostávajú. Osoby sa vymenili, ale ochranné krídlo nám dáva istotu aj v súčasnosti. Dnes je možno tvojou istotou a anjelom tvoj chlapec alebo dievča. Saleziáni Don Bosca...
Je to taký trend. Si kresťan, alebo by si aj ním rád bol, no cítiš sa OUT. Mimo diania. Bez života. Bez radosti a si suchár. Takto ťa automaticky onálepkujú všetci, keď zistia, že sa hlásiš k Bohu. Omyl.
„ Babička, tak ja idem! Starý človek sa pohybuje po svete pomalšie, opatrnejšie a s vypätím síl. Každučký pohyb rozhýbe jeho telo bolesťou.
Blúdil jednoducho ulicami. Mladý chalan, obyvateľ New Yorku, s tabuľkou na hrudi a s nápisom: Objímem Vás!
Nebojte sa , ja Vám poviem, kedy...! vysvetľoval som sympatickému deduškovi, vedomý si že zosadám o stanicu skôr. Viete, idem na tú mládežnícku púť...do Šaštííína, neprimerane dlho zdôraznil to dlhé í. Obrátil svoju pozornosť na sprievodcu... A ako uvidím tu národnú baziliku? Ujo, to sa predsa nedá prehliadnuť... Logicky dodal: „Hlavne na Záhorí!
Opravdivý vzťah možno ľahko spoznať. Rozžiarené tváre jeho a jej ( zjednodušene: ich:) zasahujú okoloidúcich, okolostojacich a okolosediacich. To zázračné ( láska) nie je ukryté v sebectve dvoch, ale oslovuje, zasahuje a „vyživuje svet naokolo.
odpíjam z horkého čaju (cukor som nezohnal) a prechádzam druhou stovkou strán o láske, nenávisti a živote. Nedarí sa. Čaj je nepitný, kniha prihrubá.