Dnes som napočítal presne ti policajné akcie, v ktorýchsa policajti mordovali s papučami a zle parkujúcimi autami. ( Vraj,niekedy stačí pílka na železo, čas a trpezlivosť.)
Trikrát sa dnes ponáhľala našimi ulicami záchranka. Čo jedôležitejšie? Oslobodiť papuču z auta, alebo bojovať o sekundyživota? Čo je užitočnejšie? Auto sa dáod železa oslobodiť, život nikomu predĺžiť nedokážeme.
Je to pomotané. Veci, ktoré chceme vrátiť, nechcú naspäť.Tie, čo by sme si neradi pustili, nám berú. Bez opýtania a necitlivo.
Dnes nechceli zobrať odo mňa v Krajskej knižnici knihu,ktorú som si od nich požičal. Vraj ju nemajú zaznačenú. Pritom po všetkýchmožných stranách bola ich pečiatka a jasná identifikácia majiteľa. Tak smesa dohodli, že sa im možno zíde. Žeby som sa cítil nesvoj, keby mám vo svojejzbierke kníh jednu z ich (ne)zoznamu.
Dnes si zobral Stvoriteľ a Tvorca ocina malej Moniky.Stáli sme s Monikou pri zrode našej stretkárkskej misie v Kľúčovom.My, pár báb a stretko Pozor napätieživotu nebezpečné. To, čo je nám najviac vzácne, nám je zobrané. V okamihu sekundy sa mení svet. Hodnoty. Postoje.
Smrť sa nás priamodotýka a my sa cítime bezmocní.
Ako veľmi by som ju (aj seba) chcel teraz potešiť, že smrťje len spánok. Ono to nie je také jednoduché. V týchto okamihoch žijeme viac preprítomnosť ako pre budúcnosť. Verím však slovám Ježiša z Nazareta, ktorý priniesol večnýživot. Verím v to, že sa s jej ocinom stretnem(e) po druhýkrat tam,kde nie je bolesť ani plač.
Dnes je nejako smutno. Mám chuť povedať všetkým, že to, keďsom im ubližoval, bol omyl. Že majú vzácne miesto v mojom živote. Že vlastne všetky tie hádky, predsudky,naťahovania, ublíženia sú len ľudskou hlúposťou. A ja som najväčší hlupákna zozname.
...že ľúbiť a byť ľúbený je vždy viac ako všetko iné. Dar, ktorý nám nezoberie ani smrť. A ja ju ľúbim. Ju, s najvzácnejším miestom v mojom srdci.